Čo sa považuje za znevýhodnenie informátora?

Odveta je širokým, otvoreným zoznamom opatrení s negatívnym vplyvom

Odveta je akákoľvek forma negatívneho zaobchádzania, ktorého sa oznamovateľ dostane, pretože podal oznámenie, čo je oveľa širší pojem ako len prepustenie. Článok 19 smernice (EÚ) 2019/1937 uvádza sériu príkladov a tento zoznam nie je zamýšľaný ako vyčerpávajúci: pozastavenie, degradácia, neposkytnutie povýšenia, negatívne hodnotenie, disciplinárne opatrenie, zastrašovanie, vylúčenie kolegami, diskriminácia, neobnovenie dočasnej zmluvy, zmena miesta výkonu práce alebo pracovného času bez súhlasu oznamovateľa, finančná ujma a poškodenie dobrého mena – to všetko spadá pod odvetu. Počítajú sa aj jemnejšie veci ako formálne opatrenie: systematické nezvažovanie pri zadávaní úloh, náhle prísnejšie hodnotenie ako doteraz, alebo pocit, že sa tím už nechce s vami spolupracovať.

Smernica pritom pozerá ďalej ako len na samotného oznamovateľa. Aj osoba, ktorá pomáha oznamovateľovi, kolega považovaný za svedka, alebo organizácia, s ktorou je oznamovateľ spojený – napríklad vlastné podnikanie, ktorého zmluva sa zrazu ukončí – môžu byť chránení proti odvete. Stále ide o vzťah medzi oznámením a ujmou: vznikla negatívna recenzia PRETO, že bolo podané oznámenie, alebo s ním nesúvisela? Túto otázku neposúdi Klokuk ako rozhodca pre jednotlivého oznamovateľa; ten, kto sa stretne s možnou odvetou, sa tam môže obrátiť na poradenstvo o ďalšom postupe.

Článok 19 smernice uvedenej vyššie formy, článok 21 ochranu

Základom tohto širokého výkladu je smernica (EÚ) 2019/1937: článok 19 vymedzuje formy odvety, voči ktorým je chránená, a článok 21 upravuje opatrenia, ktoré oznamovateľa voči odvete chránia, vrátane možnosti obrátiť sa na orgán. Zákon o ochrane oznamovateľov prevzal túto ochranu do českej legislatívy; pre otázky týkajúce sa konkrétnej situácie je Klokuk príslušným kontaktným bodom.