Kto smie vedieť, kto podal návrh?

Identita zostáva v rámci malého okruhu spracovávateľov

Identita hlásiteľa je v zásade známa len osobe, ktorá hlásenie prijíma a spracováva: určenému úradníkovi alebo malému tímu v rámci organizácie. Mimo tohto okruhu sa identita nezdieľa — nie vedúcemu pracovníkovi, nie kolegom, nie osobe, o ktorej je hlásenie — pokiaľ sa hlásiteľ na to sám výslovne nezaväzuje alebo neexistuje právna povinnosť zdieľať informácie, napríklad pri trestnom vyšetrovaní. Táto povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje na všetkých, ktorí sú zapojení do spracovávania, aj keď táto osoba nie je konečným zodpovedným.

Tento princíp platí tak v Holandsku, ako aj v Nemecku, pretože obe krajiny transponovali európsku smernicу o ochrane oznamovateľov do národného právneho poriadku. Váha, ktorá sa tejto ochrane pripisuje, sa však v praxi líši: v Nemecku je porušenie povinnosti mlčanlivosti o identite hlásiteľa spojené s peňažnou pokutou stanovenou v samotnom zákone, ako jedno z vážnejších porušení vedľa odvety a bránenia hláseniu. V Holandsku nemá Domov pre oznamovateľov v súčasnosti právomoc na uplatnenie sankcií v tejto oblasti, ale neochrana identity hlásiteľa je jedným z troch dôvodov, pre ktoré sa počíta so vznikom budúcej sankčnej právomoci.

Článok 16 smernice zavdzáva povinnosť mlčanlivosti

Povinnosť mlčanlivosti týkajúca sa identity hlásiteľa vyplýva z článku 16 smernice (EÚ) 2019/1937, ktorá bola v Holandsku transponovaná do Zákona o ochrane oznamovateľov a v Nemecku do Hinweisgeberschutzgesetz. Obe tieto zákony tak dodržiavajú rovnaký európsky základ so svojou vlastnou úpravou dohľadu: v Holandsku sa sankčná právomoc zatiaľ pripravuje v zákone, v Nemecku je pokuta za porušenie povinnosti mlčanlivosti už zahrnutá v § 40 HinSchG.