hlasenie sa týka konania samotného riaditeľa, kto ho potom bude vyšetrovať

Keď hlásenie týka sa riaditeľa, vec vybavuje niekto iný

Hlásenie o konaní samotného riaditeľa nejde riaditeľovi, aj keď je normálne určeným spracovateľom. Vnútorný postup pre hlásenia musí obsahovať nezainteresovanú osobu alebo oddelenie, ktoré hlásenia vybavuje, a práve táto nestrannosť je dôvodom, prečo hlásenie o vlastnom vedení ide iným spôsobom. V praxi to znamená, že úloha spracovateľa potom leží v rukách niekoho iného v organizácii alebo u externej strany určenej na takéto situácie — napríklad komisára, člena dozornej rady, špecialista na compliance, ktorý nereportuje riaditeľovi, alebo externého dôverníka. Kto presne to je, závisí od toho, ako si to organizácia vopred zariadila; podstatou je, že mimo vlastného reťazca velenia riaditeľa musí byť niekto, kto hlásenie prijme a vybavuje.

To, že hlásenie vybavuje iný spracovateľ, nemení nič na zákonných lehotách: potvrdenie príjmu a spätná väzba o vyhodnotení pokračujú normálne, bez ohľadu na to, kto hlásenie nakoniec vybavuje. Ochrana hlásiteľa tiež zostáva v plnom rozsahu, čo pri hlásení o riaditeľovi často váži ešte viac, pretože mocenský vzťah v organizácii je nerovnomernejší. Kto chce vedieť viac o tom, čo sa musí stať hneď po prijatí hlásenia, nájde to na čo robiť po prijatí hlásenia chránenej osoby, a otázka, čo sa pokladá za šikanu — niečo, čo pri hlásení o vlastnom riaditeľovi hrá extra ostro — je popísaná na stránke o šikane hlásiteľa.

Odkiaľ to vyplýva: nestrannosť a dôvernosť

Článok 9 smernice (EU) 2019/1937 stanovuje, že vnútorný postup pre hlásenia musí byť vybavovaný nezainteresovanou osobou alebo oddelením, čo je základom pre to, aby bolo hlásenie o riaditeľovi pridelené inému spracovateľovi. Článok 2 zákona o ochrane chránených osôb transpozuje požiadavku vnútorného postupu pre hlásenia do slovenskej legislatívy a článok 16 smernice upravuje povinnosť mlčanlivosti týkajúcu sa totožnosti hlásiteľa, ktorá sa plne uplatňuje aj pri hlásení o vlastnom vedení.