hlasujúci nesúhlasí s tým, ako sme riešili jeho hlasenie, čo potom

Nespokojnosť s riešením nie je slepá ulička

Ak si oznamovateľ nie je istý výsledkom vnútorného oznámenia, neznamená to, že sa záležitosť automaticky skončí — ale neznamená to ani, že oznamovateľ nemôže nič ďalej robiť. Interný postup na podávanie oznámení je určený na prešetranie oznámenia a informovanie oznamovateľa o tom, čo sa s ním udialo, ako je uvedené v článku 2 Zákona o ochrane oznamovateľov. Táto spätná väzba je povinnosťou poskytnúť informácie o posúdení a naplnení, nie rozhodnutie, proti ktorému je možné podať vnútornú sťažnosť. Inými slovami: zamestnávateľ vysvetlí, čo sa prešetralo a aký záver sa z toho vyvodil, ale nie je povinný zriaďovať samostatný postup na podávanie sťažností pre oznamovateľov, ktorí s tým nesúhlasia.

To, čo má oznamovateľ možnosť urobiť, je spraviť krok von. Smernica (EÚ) 2019/1937 okrem vnútorného kanála predpokladá aj externú možnosť oznámenia, napríklad kompetentným orgánom, ako vyplýva z článkov 10 a 11 tejto smernice. V Holandsku je to medzi iným možné u Domu pre oznamovateľov. Nespokojnosť s vnútorným riešením teda často nie je koncovým bodom, ale podnetom pre oznamovateľa, aby vec znova predložil inde. Pre zamestnávateľa sa to nemení na tom, čo bolo už vopred zaznamenané interným spôsobom: ako uzatváram oznámenie a čo si zaznamenávam zostáva starostlivým spis, aj keď oznamovateľ upozorní externú inštitúciu. Je tiež možné, že oznamovateľ sa vracia s otázkami ohľadom samotného posúdenia, čo sa dotýka kedy musím informovať oznamovateľa o posúdení.

Odkiaľ to vyplýva: smernica a Zákon na ochranu oznamovateľov

Vnútorná povinnosť poskytnúť spätnú väzbu vyplýva z článku 2 Zákona o ochrane oznamovateľov a z lehoty na spätnú väzbu v článku 9 smernice (EÚ) 2019/1937, zatiaľ čo možnosť externého oznámenia je stanovená v článkoch 10 a 11 tejto smernice a prakticky ju vypĺňa Dôm pre oznamovateľov.