hlasujúci chce zostať v anonymite, ale potrebujem viac informácií, je to dovolené

Pokládam dodatočné otázky dovolené, aj pri anonymnom hlásení

Áno, je to dovolené: možnosť, aby anonymný nahlasovateľ položil dodatočné otázky, je nezávislá od práva zostať anonymný. Anonymita znamená, že identita nahlasovateľa nie je známa alebo nie je zverejňovaná, nie to, že nie je možný žiadny kontakt. Na signalo.eu prebieha tento kontakt prostredníctvom kódu prípadu: nahlasovateľ sa pomocou neho opätovne prihlási do prostredia hlásení, vidí otázku spracovávateľa a môže naň — stále anonymne — odpovedať. Nie je teda potrebné žiadne meno, e-mailová adresa ani telefónne číslo, aby sme si mohli navzájom rozprávať o obsahu hlásenia.

To, čo nie je dovolené, je použiť anonymitu ako zámienku na to, aby sa napriek tomu pýtali na identifikačné údaje, alebo vytváraním dojmu, že ďalšie informácie je možné poskytnúť len vtedy, ak sa nahlasovateľ identifikuje. Pýtajte sa teda na fakty, dátumy, mená zúčastnených osôb, dokumenty alebo svedkov — to sú bežné informácie potrebné na vyšetrenie — ale nie na totožnosť samotného nahlasovateľa, ak sa sám tak nerozhodol. Ak počas tohto procesu pracovník stratí kód prípadu, existuje samostatný spôsob na to, aby sa prístup k hláseniu obnovil bez porušenia anonymity. A keďže lehota pre zákonné lehoty pokračuje počas kladenia dodatočných otázok, je dobré vedieť kedy má byť nahlasovateľ informovaný o vyhodnotení.

Odkiaľ to vyplýva: smernica a povinnosť mlčanlivosti

Smernica (EÚ) 2019/1937 nechá na rozhodnutie členských štátov, či budú vyžadovať alebo nie anonymné hlásenia (článok 6), ale akonáhle kanál na hlásenia umožňuje anonymné hlásenia — ako to robí signalo.eu — nemeň to nič na povinnosti mlčanlivosti týkajúcej sa totožnosti nahlasovateľa podľa článku 16 tejto smernice. Táto mlčanlivosť platí bez obmedzení počas celého procesu vrátane kladenia a odpovedania na dodatočné otázky. Zákon o ochrane oznamovateľov tieto princípy rozpracúva na príklade slovenskej praxe.