musím hlasný kanál sprístupniť aj zákazníkom a dodávateľom

Otvorenie sa pre zákazníkov a dodávateľov nie je právna povinnosť

Povinnosť zriadiť vnútorný kanál na hlásenie sa vzťahuje na zamestnancov, nie na zákazníkov alebo dodávateľov. Článok 2 Zákona o ochrane oznamovateľov sa zaoberá vnútorným postupom hlásení pre zamestnancov a rovnaké vymedzenie sa nachádza v článku 9 smernice (EÚ) 2019/1937. Zamestnávateľ, ktorý otvorí kanál hlásení len pre vlastný personál, spĺňa tak jadro právneho pokynu.

To neznamená, že otvorenie sa pre externé osoby je neobvyklé alebo nežiaduce. Niektoré organizácie sa rozhodujú poskytnúť prístup k tomuto kanálu aj samostatne zárobkovým osobám, stážistom, dočasne zamestnancům alebo dokonca dodávateľom, napríklad preto, že sa fakticky stretávajú s rovnakými rizikami porušovania povinností v rámci organizácie. Ide o vlastné rozhodnutie, nie právnu povinnosť. Ak tieto skupiny pridáte, je vhodné, aby to bolo jasne uvedené v postupe hlásenia, aby bolo pre všetkých jasné, kto sa môže obrátiť kam a čo sa s hlásením stane. Čo musí byť v každom prípade obsiahnuté v tomto postupe, bez ohľadu na zvolenú cieľovú skupinu, je popísané na stránke o čo musí obsahovať klokotenluidskaregulacia.

Prečo zákon vychádza z pracovníkov

Zákon o ochrane oznamovateľov aj základná smernica EÚ sú koncipované z hľadiska pracovného vzťahu: ide o osoby, ktoré v súvislosti so svojou prácou získajú vedomosť o porušovaní povinnosti a ktoré musia mať možnosť hlásenia v rámci organizácie bez negatívnych dôsledkov. Článok 2 zákona a článok 9 smernice orientujú vnútorný postup na túto skupinu. Pokiaľ ide o otázku, kto následne smie hlásenia spracovávať a aká úloha v tom pripadá, je relevantný výklad o kto v podniku smie spracovávať hlásenia oznamovateľov relevantné, aj keď sa okruh hlásiacich rozšíri nad rámec toho, čo zákon striktne požaduje.