vyšetrovanie hlasenia trvá dlho, môžem predĺžiť lehotu na vrátenie informácií

Tri mesiace je zákonná hranica, nie orientačná lehota

Lehota na spätnu väzbu je stanovená na najdlhšie tri mesiace od potvrdenia prijatia, a táto lehota nie je niečo, čo si môže zamestnávateľ sám predĺžiť. Článok 9 smernice (EÚ) 2019/1937 hovorí o primeranej lehote, ktorá nie je dlhšia ako tri mesiace, a to "nie dlhšia ako" je maximum, nie cieľová hodnota, ktorá sa môže posunúť nahor, ak vyšetrovanie potrebuje viac času. Ak vyšetrovanie trvá dlhšie, na momente, keď nahlasovateľ zaslúži spätnú väzbu, sa nič nemení — zmení sa len obsah tej spätnej väzby.

V praxi to znamená, že spätná väzba v rámci lehoty nemusí pozostávať z konečného rozhodnutia. Medzistavy — vyšetrovanie stále prebieha, boli podniknuté tieto kroky, očakávaný ďalší krok — tiež spĺňa povinnosť informovať nahlasovateľa v rámci lehoty. Čo nie je možné, je zastaviť hodiny alebo predĺžiť samotnú lehotu, pretože vyšetrovanie ešte nie je hotové. Kto si nie je istý, čo presne sa musí stať v priebehu týchto troch mesiacov, nájde vysvetlenie o keď musí byť nahlasovateľ informovaný o posúdení a kroky počas obdobia bezprostredne po hlásení v čo robiť po prijatí správy chráneného osoby oznamujúcej porušovanie.

Kde to vyplýva: článok 9 smernice a článok 2 OZPO

Článok 9 smernice (EÚ) 2019/1937 formuluje lehotu na poskytnutie spätnej väzby ako maximum tri mesiace, ktoré sú určené na to, aby dala oznamujúcej osobe prehľad o tom, kedy sa dozví niečo — nie ako minimálna lehota, ktorá by mala čakať na vyšetrovanie. Článok 2 Zákona na ochranu osôb oznamujúcich porušovanie prevezme túto povinnosť pre interný postup v Nemecku, bez zahrnutia samostatnej možnosti predĺženia. Aj § 17 nemeckého Hinweisgeberschutzgesetz, ktorý popisuje priebeh interných hlásení, vychádza z tejto pevnej lehoty ako rámca, v rámci ktorého by mala oznamujúca osoba od organizácie niečo počuť. Žiadny z týchto troch zdrojov neposkytuje základ pre predĺženie samotnej lehoty pri dlhodobom vyšetrovaní.