Môže zamestnanec hlasovať aj ústne?

Hlasité nahlasovanie musí byť možné vedľa písomného

Áno, zamestnanec musí mať možnosť nahlasovať aj ústne; komunikačný kanál, ktorý ponúka iba písomný formulár, nevyhovuje. Smernica, na ktorej sú založené národné zákony, určuje, že interný komunikačný kanál umožňuje nahlasovanie tak písomne ako aj ústne. Ústne hlásenie môže prebiehať prostredníctvom telefónnej linky alebo iného hlasového systému, a na požiadanie nahlasovateľa aj prostredníctvom osobného rozhovoru. Nie je teda na zamestnávateľovi, aby určil, že sa akceptuje iba text; výber spôsobu nahlasenia leží na samotnom nahlasovateľovi.

V praxi to znamená, že organizácia musí vedľa písomnej stránky hlásení ponúknuť aj možnosť niečo nahrať alebo diskutovať, pričom toto nahratie alebo rozhovor sa zaznamená a spracuje rovnakým starostlivým spôsobom ako písomné hlásenie. Zamestnanec, ktorý nerad píše, alebo ktorý chce upresnify niečo, čo sa ťažko zachytáva na papieri, musí mať túto možnosť. Platí to aj v prípade, keď niekto uprednostňuje neuvádzanie svojho mena: forma hlásenia (písomná, nahraná alebo rozhovorom) je nezávislá od otázky, či niekto hlási anonymne.

Kde je to uvedené: článok 9 smernice a článok 2 Zákona

Táto požiadavka pochádza priamo z článku 9 smernice (EÚ) 2019/1937, ktorý stanovuje, že interné komunikačné kanály musia umožňovať nahlasovanie tak písomne ako aj ústne. Slovenský zákon upravujúci ochranu hlásiteľov implementuje túto smernicu v požiadavkách na interný postup hlásenia, ktorý je upravený v článku 2 tohto zákona. Kvôli presnej formulácii a výnimkám, ktoré sama smernica a zákon uvádzajú, je znenie zákona relevantným zdrojom.