Musím umožniť anonymné hlasovanie?

Hlásenie v anonymite nie je právnou povinnosťou

Nie, zamestnávateľ nemusí umožniť hlásenie v anonymite. Ako holandský zákon na ochranu oznamovateľov, tak aj nemecký Hinweisgeberschutzgesetz zavďačujú interne kanály na hlásenie, postup a príslušné lehoty, ale ani jeden z týchto zákonov neukladá povinnosť, aby si mohla osoba podať hlásenie bez uvedenia mena. Kanál na hlásenie, ktorý prijíma len hlásenia s menom, teda spĺňa základnú právnu povinnosť.

Rozdiel spočíva v tom, čo sa stane, ak napriek tomu príde anonímne hlásenie, a tento rozdiel nie je len kozmetický. V Holandsku sa anonímne hlásenie nemusí vybaviť; zamestnávateľ ho môže nechať bez povšimnutia. V Nemecku je to inak: ak príde anonímne hlásenie, malo by sa spracovať, aj keď nebola povinnosť zriadovať na to kanál. Pre organizáciu pôsobiacu v oboch krajinách to znamená, že rovnaká stránka na hlásenie môže v Holandsku ignorovať anonímne hlásenie, ale v Nemecku nie. Navyše v oboch krajinách platí, že závod (Holandsko) alebo betriebsrat (Nemecko) má právo schváliť poriadok pre hlásenia — aj ak hlásenie v anonymite nie je jeho súčasťou, nie je schvaľovací proces nezáväzný.

Čo v tejto veci hovoria Wbk a HinSchG

Priestor na vlastné rozhodovanie v tejto veci vychádza z samotnej smernice EÚ: článok 6 smernice (EÚ) 2019/1937 výslovne ponecháva voľbu vzhľadom na anonímne hlásenia na jednotlivých členských státoch. Holandsko túto voľbu vyplnilo v Zákone na ochranu oznamovateľov, ktorý neobsahuje povinnosť zriadovať anonímny kanál a anonímne hlásenie, keď príde, nemusí byť vykonané. Nemecko má v § 16 Abs. 1 Satz 4 HinSchG rovnakú slobodu nezriaďovať anonímny kanál, ale povinnosť spracovania naviazalo na anonímne hlásenie, ktoré už príde.